Tematické okruhy – slovakistika

Informace a témata k bakalářské státní zkoušce:

Středoevropská studia: Slovakistika (Bc.), rok přijetí 2019 a později (kliknutím rozbalíte)
Středoevropská studia ve specializaci slovakistika (Bc.), rok přijetí před 2019 (kliknutím rozbalíte)

1. Jazyk

  1. Znakovosť jazyka. Jazykový znak a jeho vlastnosti.
  2. Systém jazyka. Roviny jazykového systému.
  3. Vzťah fonetiky a fonológie. Hláska a fonéma. Komutačný test. Hláska a písmeno.
  4. Klasifikácia slovenských hlások.
  5. Pravopisné a výslovnostné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou.
  6. Vokalický a konsonantický systém. Centrum a periféria.
  7. Dvojhlásky v slovenčine. Rozdiel medzi dvojhláskami a samohláskovými skupinami.
  8. Neutralizácie a alternácie v slovenčine.
  9. Suprasegmentálne vlastnosti slovenčiny.
  10. Morfológia, jej predmet. Morféma a gramatická kategória. Morfologická typológia.
  11. Morfologické rozdiely medzi slovenčinou a češtinou.
  12. Slovné druhy.
  13. Menné gramatické kategórie. Životné a neživotné substantíva.
  14. Skloňovanie substantív. Pádové osobitosti jednotlivých vzorov.
  15. Adjektíva. Klasifikácia adjektív, vzťah sémantických a formálnych adjektívnych typov. Skloňovanie, stupňovanie.
  16. Pronominá a numeráliá. Klasifikácia a otázky ohýbania.
  17. Verbá. Slovesné kategórie. Intencia slovesného deja. Slovesné triedy, časovanie slovies.
  18. Slovesné tvary. Jednoduché a zložené slovesné tvary. Určité a neurčité slovesné tvary.
  19. Neohybné slovné druhy. Charakteristika neohybných slovných druhov.
  20. Syntax, jej vzťah k morfológii a lexikológii. Sloveso ako centrálny prvok vety.
  21. Veta, syntagma, vetný člen. Významové a formálne vzťahy.
  22. Významová (sémantická), gramatická, intonačná a modálna stránka vety.
  23. Valenčná syntax, valenčná štruktúra vety.
  24. Dvojčlenné a jednočlenné vety, intenčné typy.
  25. Transformácie vetných štruktúr, deagentizácia, nominalizácie.
  26. Vetné členy a polovetné konštrukcie.
  27. Priraďovacie súvetia. Typy priraďovacích súvetí.
  28. Podraďovacie súvetia. Druhy vedľajších viet.
  29. Nadvetná syntax. Konektory.
  30. Syntaktické diferencie medzi slovenčinou a češtinou.
  31. Lexikológia a derivatológia. Lexéma, seméma, lexia, séma, lema.
  32. Motivovanosť v slovnej zásobe. Semaziológia a onomaziológia.
  33. Systém v slovnej zásobe, lexikálna, slovotvorná paradigmatika.
  34. Tvorenie slov v slovenčine. Paradigmatické vzťahy rovnakokoreňových a rôznokoreňových derivátov. Slovotvorné hniezdo, slovotvorná paradigma, slovotvorný rad. Slovotvorný typ. Onomaziologické kategórie.
  35. Sémantické vzťahy medzi lexémami (polysémia, synonymia, antonymia, homonymia, paronymia, hypero-hyponymia).
  36. Diferenciácia slovnej zásoby z viacerých hľadísk.
  37. Lexikografia. Spracovanie hesiel vo výkladovom slovníku, informačné aspekty zložiek slovníkového hesla. Lexikálna a slovotvorná perifráza.
  38. Lexikografické spracovanie slovenčiny a češtiny – existujúce slovníkové diela a ich charakteristika.
  39. Lexikálne zhody a diferencie medzi slovenčinou a češtinou.

2. Literatura

  1. Klasicizmus: estetická a ideová východiska (osvícenství), fáze klasicizmu, žánrová struktura a poetika. Nejvýznamnější představitelé a jejich tvorba. Jazyková a konfesionální otázka v obrozenecké literatuře.
  2. Podoby první fáze slovenského národního obrození (1780–1815) – poezie (Augustín Doležal, Juraj Fándly, Juraj Palkovič, Bohuslav Tablic). Básnické, literárněhistorické a překladatelské dílo Bohuslava Tablice.
  3. Próza osvícenského klasicizmu (Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly).
  4. Poezie slovenského klasicizmu, časomíra jako výchozí prozodický systém klasicizmu (Ján Hollý).
  5. Preromantizmus – charakteristika preromantizmu a biedermeieru, poetika a žánrová struktura. Nejvýznamnější představitelé a jejich tvorba. Typologie preromantizmu a biedermeier: (Karol Kuzmány a Anton Ottmayer). Preromantizmus v díle Jána Kollára a Karla Kuzmányho.
  6. Dílo Jána Kollára a význam jeho osobnosti v slovenském i českém národním obrození.
  7. Romantizmus – poetika a žánrová struktura, typologická charakteristika, česko-slovenské literární vztahy.
  8. Próza v období romantizmu – charakteristika typologických znaků prózy v období slovenského romantizmu. Hlavní představitelé: Hurban, Kalinčiak.
  9. Poezie v období romantizmu – charakteristika typologických znaků poezie v období slovenského romantizmu, poetika, žánrová struktura. Hlavní představitelé a jejich tvorba: Chalupka, Kráľ, Sládkovič, Botto).
  10. Na cestě od romantizmu k realizmu: poezie a próza v 50.–70. letech 19. století. Žánrová struktura, časopisecká tvorba a polemiky. Hlavní představitelé a jejich tvorba: Záborský, Kubáni, Laskomerský, Banšell.
  11. Realizmus – geneze realizmu, generační spory, typologie a žánrová struktura, tematické rozvrstvení.
  12. Próza v období realizmu – žánrová a tematická diferenciace prózy. Charakteristika realistické poetiky v tvorbě Vajanského a Kukučína. Charakteristika próz Tajovského, Jesenského, Timravy. Memoárové žánry v období realizmu.
  13. Poezie v období realizmu – žánrová a tematická diferenciace poezie, poetika a tematika veršované epiky, podoby lyriky. Tvorba Vajanského, Hviezdoslava.
  14. Slovenská moderna: literárněhistorické a estetické vymezení. Dílo Ivana Kraska, lyrika J. Jesenského. Periodizace literatury v průběhu 20. století, charakteristika jednotlivých období, literární časopisy, literárněhistorický kontext.
  15. Podoby expresionismu v meziválečném období (J. Hrušovský, I. Horváth, G. Vámoš).
  16. Na pomezí mezi realismem a expresionismem (tvorba J. C. Hronského, M. Urbana).
  17. Poezie v meziválečném období – dozvuky symbolismu a neosymbolismus: J. Smrek, J. B. Lukáč, L. Novomeský).
  18. Katolická moderna a nadrealizmus.
  19. Lyrizovaná próza a naturizmus.
  20. Poezie po druhé sv. válce: schematismus, snahy o jeho překonání, neomodernismus (Válek) a tradicionalismus (Rúfus, Turčány), doznívání nadrealizmu. Konkretisti. Osamělí běžci.
  21. Próza období 1945–1948.
  22. Próza 50. let – charakteristika období.
  23. Próza 60. let – překonání schematismu, experimentální próza…
  24. Próza 70. a 80. let – charakteristika období, románové ságy, historizující prózy…
  25. Literatura konce 80. let.

3. Dějiny

  1. Anton Bernolák a první pokusy o kodifikaci slovenského jazyka (počátky slovenského národního obrození)
  2. Slovenské národní obrození a jeho významní představitelé ve 20.–40. letech 19. století (Ľ. Štúr, J. Miloslav Hurban)
  3. Slovenské národné hnutie a revolúcia v rokoch 1848–1849
  4. Martinské centrum – Stará škola – Nová škola
  5. Katolíci a evangelíci ve slovenském národním hnutí
  6. Národnostní otázka v Uhersku na přelomu 19. a 20. století (politické aktivity slovenské politiky po rakousko-uherském vyrovnání)
  7. Česko-slovenské vztahy a slovakofilské hnutí na přelomu 19. a 20. století
  8. Koncepty federalizace a perspektivy transformace rakousko-uherské monarchie v předválečném období a za doby Velké války (O. Jászi, M. Hodža, K. Renner, T.G. Masaryk)
  9. Problémy politického a administrativního začleňování Slovenska a Podkarpatské Rusi do ČSR
  10. Mírová konference v Paříži. Stanovení hranic Slovenska a Podkarpatské Rusi, saintgermainská mírová smlouva, trianonská mírová smlouva.
  11. Představy o uspořádání státu a postavení Slovenska v něm. Návrhy na autonomii Slovenska a slovenská politika (F. Juriga, Ľ. Labay, V. Tuka).
  12. Slovenská republika 1939–1945 (charakter státu, židovská otázka, arizace)
  13. Federalizace a decentralizace státu 1945-1968 (pražské dohody, zákon o federaci, postavení slovenských národních orgánů – SNR, Sbor pověřenců)
  14. Období „Normalizace“ a Slovensko – charakter režimu, opoziční skupiny na Slovensku